Smiem to v marketingu urobiť?
Ostatné sekcie riešia to, čo sa už stalo. Táto odpovedá na otázku, ktorú si kladiete predtým, než niečo odošlete. Pri každej otázke je verdikt, podmienky, z ktorých vyplýva, a hranica, za ktorou vám odpoveď nedáme.
- Áno, ale
„Chcem poslať newsletter svojim zákazníkom“
Áno, ak máte od príjemcu predchádzajúci preukázateľný súhlas získaný ešte predtým, než ste ho oslovili. § 116 ods. 15 a 16 zákona č. 452/2021 Z. z. síce má výnimku pre zákazníka, ale § 4 ods. 6 zákona č. 22/2004 Z. z. zakazuje doručovať komerčnú komunikáciu elektronickou poštou, ak si ju príjemca vopred nevyžiadal, a takú výnimku nemá.
Zobraziť odpoveď →Kde odpoveď nedáme: Výnimku pre existujúceho zákazníka má § 116 ods. 15 a 16 zákona č. 452/2021 Z. z., zákaz v § 4 ods. 6 zákona č. 22/2004 Z. z. ju nemá. Ako sa tieto dve ustanovenia k sebe majú, zo znenia nevyplýva. Táto stránka preto nehovorí, že výnimka stačí, ani že nestačí; hovorí, čo je v oboch ustanoveniach. Ak marketing vašej firmy stojí práve na tom, že zákazníkom sa písať smie bez samostatného súhlasu, je to otázka na advokáta, nie na nástroj.
- Nie
„Kúpil som databázu kontaktov“
Podľa § 116 ods. 3 zákona č. 452/2021 Z. z. treba pred oslovením predchádzajúci preukázateľný súhlas a podľa § 116 ods. 5 musí ten, komu bol súhlas udelený, uchovávať médium so záznamom. Pri kúpenom zozname tento záznam nemáte a podľa § 116 ods. 4 si ho ani nesmiete vypýtať e-mailom či telefonátom.
Zobraziť odpoveď →Kde odpoveď nedáme: Znenie § 116 nehovorí výslovne, či môže súhlas udelený tretej osobe pokrývať aj oslovenie od vás. Táto stránka preto netvrdí, že to nie je možné nikdy; tvrdí, že bežne predávaný zoznam vás do stavu podľa § 116 ods. 5 nedostane, lebo záznam o súhlase konkrétneho človeka voči vám nemáte. Ak vám dodávateľ tvrdí, že takýto záznam ku každému kontaktu existuje, je to otázka na advokáta a na písomnú zmluvu, nie na dôveru.
- Nie
„Chcem osloviť firmy cold e-mailom“
Podľa znenia § 4 ods. 6 zákona č. 22/2004 Z. z. nie: komerčnú komunikáciu nesmiete doručovať elektronickou poštou, ak si ju príjemca vopred nevyžiadal, a ustanovenie nerozlišuje, či je príjemcom firma. § 116 ods. 15 zákona č. 452/2021 Z. z. síce pri priamom marketingu adresovanom na zverejnené kontaktné údaje fyzickej osoby podnikateľa alebo právnickej osoby predchádzajúci súhlas nevyžaduje, ale ako sa tieto dve ustanovenia k sebe majú, zo znenia nevyplýva.
Zobraziť odpoveď →Kde odpoveď nedáme: Ako sa § 116 ods. 15 zákona č. 452/2021 Z. z. a § 4 ods. 6 zákona č. 22/2004 Z. z. k sebe majú, zo znenia nevyplýva: prvý pri zverejnených kontaktoch firiem súhlas nevyžaduje, druhý zakazuje nevyžiadanú komerčnú komunikáciu elektronickou poštou a výnimku pre firmy nemá. Z § 116 zákona č. 452/2021 Z. z. nie je zrejmé ani to, či všeobecná adresa typu info@ patrí medzi zverejnené kontaktné údaje účastníka alebo užívateľa, ani ako sa na tieto prípady v praxi pozerajú Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb a Slovenská obchodná inšpekcia. Táto stránka preto hovorí, čo v oboch ustanoveniach stojí; posúdenie konkrétnej kampane je právna služba.
- Áno, ale
„Chcem dať fotku zákazníka na web“
Áno, s privolením zobrazenej osoby. § 12 ods. 1 Občianskeho zákonníka viaže vyhotovenie aj použitie podobizne na privolenie a výnimky v odseku 3 sú určené pre vedecké a umelecké účely a pre spravodajstvo, nie pre propagáciu vlastnej služby.
Zobraziť odpoveď →Kde odpoveď nedáme: § 12 Občianskeho zákonníka chráni osobnosť, čo je iná otázka než ochrana osobných údajov. Fotografia, na ktorej je človek rozpoznateľný, je zároveň osobným údajom a jej použitie potrebuje právny základ podľa čl. 6 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/679. Sú to dve samostatné podmienky a splnenie jednej nenahrádza druhú: privolenie podľa § 12 Občianskeho zákonníka nie je automaticky súhlasom podľa nariadenia a naopak. Znenie § 12 navyše nerieši hraničné prípady, napríklad zábery z prevádzky, na ktorých je zákazník v pozadí. Také použitie treba posúdiť podľa konkrétnej fotografie.
- Áno, ale
„Chcem zverejniť recenzie zákazníkov“
Áno, ale ak spotrebiteľom sprístupňujete hodnotenia produktov, je podľa § 11 ods. 6 písm. a) zákona č. 108/2024 Z. z. podstatnou informáciou to, či a akým spôsobom zabezpečujete, že hodnotenia pochádzajú od spotrebiteľov, ktorí produkt skutočne kúpili alebo použili.
Zobraziť odpoveď →Kde odpoveď nedáme: § 11 ods. 6 písm. a) hovorí, že informácia o overovaní je podstatná; nehovorí, aký spôsob overovania je dostatočný ani ako presne má byť informácia formulovaná. Rovnako neurčuje, kedy je výber zverejnených hodnotení ešte prípustný a kedy už uvádza do omylu podľa § 10 ods. 1. Konkrétne posúdenie závisí od toho, čo web tvrdí ako celok.
- Áno, ale
„Chcem napísať, že sme najlepší“
Áno, ak tvrdenie nie je nesprávnou informáciou o hlavnej vlastnosti produktu, ktorá môže ovplyvniť rozhodnutie priemerného spotrebiteľa o obchodnej transakcii. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 108/2024 Z. z. rozhoduje, či hovorí niečo overiteľné a či to viete doložiť.
Zobraziť odpoveď →Kde odpoveď nedáme: Reklama má vlastný predpis, zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame, ktorý osobitne upravuje aj porovnávaciu reklamu; venuje sa mu samostatná otázka. Táto stránka posudzuje superlatív cez zákon č. 108/2024 Z. z., teda vo vzťahu k spotrebiteľovi. Nároky z nekalej súťaže podľa Obchodného zákonníka sú samostatná vec, na ktorú tu odpoveď nenájdete.
- Nie
„Platím influencerovi za príspevok“
Bod 16 prílohy č. 1 zákona č. 108/2024 Z. z. označuje za nekalú obchodnú praktiku podporu produktu, za ktorú obchodník zaplatil, bez toho, aby to bolo pre spotrebiteľa vysvetlené alebo jasne identifikovateľné. Podľa § 9 ods. 11 sa pritom pravidlá vzťahujú aj na toho, kto pri obchodnej praktike koná v mene alebo na účet obchodníka, takže zodpovednosť sa objednaním práce neprenáša.
Zobraziť odpoveď →Kde odpoveď nedáme: Bod 16 prílohy č. 1 hovorí o využívaní redakčného priestoru v médiách a o tom, že obchodník za podporu predaja zaplatil. Znenie neurčuje, či je profil na sociálnej sieti redakčným priestorom v médiách a či je zaplatením aj poskytnutie tovaru, zľavy alebo pozvania namiesto peňazí. Práve barterová spolupráca je pritom v malých firmách najbežnejšia. Posúdenie takého prípadu je právna služba.
- Áno, ale
„Chcem sa porovnať s konkurenciou“
Áno, ale iba pri splnení podmienok, ktoré vymenúva § 4 ods. 2 zákona č. 147/2001 Z. z. o reklame. Podľa § 4 ods. 3 je iná porovnávacia reklama neprípustná, takže tu neplatí, že čo nie je zakázané, je dovolené: dovolené je len to, čo výpočet pokrýva.
Zobraziť odpoveď →Kde odpoveď nedáme: § 4 vymenúva podmienky, ale neurčuje, kedy je vlastnosť „typická a podstatná“ ani kedy je využitie dobrého mena „nečestné“. To sú pojmy, ktoré napĺňa až rozhodovacia prax, a tú v korpuse nemáme. Popri zákone o reklame sa na porovnanie s konkurentom vzťahujú aj ustanovenia Obchodného zákonníka o nekalej súťaži, ktoré majú vlastné podmienky aj vlastné následky. Konkrétnu kampaň preto pred spustením prejdite s advokátom.
- Áno, ale
„Chcem použiť fotku vytvorenú AI“
Áno, ale ak obsah predstavuje deep fake, čl. 50 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2024/1689 vám ako subjektu nasadzujúcemu systém AI ukladá zverejniť, že obsah bol umelo vytvorený alebo manipulovaný. Deep fake je podľa čl. 3 obsah, ktorý sa podobá na existujúce osoby, objekty, miesta alebo udalosti a javil by sa falošne ako autentický.
Zobraziť odpoveď →Kde odpoveď nedáme: Znenie čl. 3 hovorí o podobnosti na existujúce osoby, objekty, miesta, subjekty alebo udalosti. Neurčuje, kde je hranica pri vygenerovanej osobe, ktorá nikoho konkrétneho nepredstavuje, ale pôsobí ako skutočný človek, a práve to je v reklame najčastejší prípad. Nariadenie navyše ukladá povinnosti podľa jednotlivých článkov v rôznych termínoch a k dohľadu naň sa viaže osobitná slovenská úprava, ktorú v korpuse nemáme. Ak na AI obsahu stojí väčšia kampaň, je to otázka na advokáta.
- Áno, ale
„Chcem urobiť súťaž o ceny“
Áno, ale iba dovtedy, kým súťaž spĺňa podmienky § 4 ods. 6 zákona č. 30/2019 Z. z.: nie je samostatnou podnikateľskou činnosťou, slúži len na podporu predaja a podmienkou účasti nie je zaplatenie vkladu. Keď niektorá z nich odpadne, ide o hazardnú hru, a tá sa bez licencie prevádzkovať nesmie.
Zobraziť odpoveď →Kde odpoveď nedáme: Vkladom je podľa § 2 aj poskytnutie inej majetkovej hodnoty potrebnej na účasť, a znenie neurčuje, čo do tohto pojmu patrí okrem peňazí. Či je ňou napríklad povinnosť zdieľať príspevok, odovzdať kontaktné údaje alebo splniť tvorivú úlohu, sa z textu vyčítať nedá, hoci práve tak dnes súťaže na sociálnych sieťach fungujú. Popri tom sa na údaje súťažiacich vzťahuje čl. 6 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/679 a treba pre ne právny základ. Súťaž, ktorá má byť väčšia než jednorazová, patrí pred spustením advokátovi.
- Nie
„Chcem použiť fotku z internetu“
Autorské právo k dielu vzniká podľa § 16 Autorského zákona okamihom, keď je dielo objektívne vyjadrené, teda odfotením. Netreba naň registráciu ani značku. Použitím diela je podľa § 19 aj vyhotovenie rozmnoženiny a uvedenie diela na verejnosti, takže stiahnutie fotky a jej zverejnenie na webe je použitie, na ktoré treba súhlas autora.
Zobraziť odpoveď →Kde odpoveď nedáme: Autorský zákon pozná výnimky, pri ktorých sa dielo smie použiť aj bez súhlasu, napríklad citáciu alebo použitie na vyučovacie účely. Táto stránka ich nerozoberá a ani jedna z nich nie je určená na propagáciu vlastnej firmy. Znenie tiež neurčuje, kedy je úprava taká rozsiahla, že vzniká nové dielo. Ak na cudzej fotografii stojí kampaň, je to otázka na advokáta.
- Áno, ale
„Logo mi navrhol externý grafik“
Smiete ho použiť na účel vyplývajúci zo zmluvy, lebo podľa § 91 Autorského zákona platí, že autor diela na objednávku súhlas na taký účel udelil. Na iný účel potrebujete jeho súhlas a, čo býva prekvapením, autor je podľa toho istého ustanovenia oprávnený dielo sám použiť, ak nie je dohodnuté inak.
Zobraziť odpoveď →Kde odpoveď nedáme: § 91 sa vzťahuje na dielo vytvorené na základe zmluvy o dielo. Ak logo navrhol váš zamestnanec, ide o zamestnanecké dielo podľa § 90 a platí iný režim. Znenie tiež neurčuje, čo presne je „účel vyplývajúci zo zmluvy“, keď v objednávke nie je napísaný nič bližšie než logo; práve tento prípad je v praxi najčastejší a rozhoduje sa podľa okolností konkrétnej dohody. Ochranná známka je popri tom samostatná vec: autorské právo k logu a zapísaná známka nie sú to isté.