Preskočiť na hlavný obsah

Výpovedná doba a odstupné

Stručná odpoveď

Výpovedná doba je najmenej jeden mesiac. Ak dáva výpoveď zamestnávateľ preto, že sa zrušuje alebo premiestňuje, pre nadbytočnosť alebo pre dlhodobú zdravotnú nespôsobilosť, je najmenej dva mesiace pri pomere od jedného do piatich rokov a najmenej tri mesiace pri pomere nad päť rokov. Pri iných dôvodoch a pri výpovedi od zamestnanca sú to najmenej dva mesiace, ak pomer trval aspoň rok. Doba vždy začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede.

5 citácií zákona nižšie · právny stav k

Dĺžka výpovednej doby nezávisí len od odpracovaného času, ale aj od toho, kto výpoveď dáva a z akého dôvodu. To je zdroj väčšiny omylov.

Zákonník práce určuje minimum. Pracovná zmluva alebo kolektívna zmluva môže dohodnúť dlhšiu dobu, kratšiu nie.

Dĺžka podľa situácie

Základná dĺžka je jeden mesiac. Uplatní sa vtedy, keď pracovný pomer trval menej ako rok.

Ak zamestnávateľ dáva výpoveď preto, že sa zrušuje alebo premiestňuje, pre nadbytočnosť zamestnanca alebo pre dlhodobú stratu zdravotnej spôsobilosti, doba je najmenej dva mesiace pri pomere od jedného do piatich rokov a najmenej tri mesiace pri pomere aspoň päť rokov.

Pri výpovedi zamestnávateľa z iných dôvodov je doba najmenej dva mesiace, ak pomer trval aspoň rok.

Ak dáva výpoveď zamestnanec a pracovný pomer trval aspoň rok, doba je najmenej dva mesiace.

Odkedy plynie

Výpovedná doba začína prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a končí posledným dňom príslušného mesiaca.

Výpoveď doručená 2. marca aj výpoveď doručená 30. marca teda začínajú plynúť rovnako, 1. apríla. Deň doručenia v rámci mesiaca dĺžku nemení.

Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná. Po doručení sa dá odvolať len so súhlasom druhej strany a písomne.

Kedy patrí odstupné

Pri výpovedi zo strany zamestnávateľa pre zrušenie alebo premiestnenie zamestnávateľa, pre nadbytočnosť alebo pre dlhodobú stratu zdravotnej spôsobilosti: jeden priemerný mesačný zárobok pri pomere od dvoch do piatich rokov, dvojnásobok od piatich do desiatich, trojnásobok od desiatich do dvadsiatich a štvornásobok nad dvadsať rokov.

Pri skončení dohodou z tých istých dôvodov je odstupné o stupeň vyššie a patrí aj tomu, kto odpracoval menej ako dva roky: jeden zárobok pod dva roky, dvojnásobok od dvoch do piatich rokov, ďalej trojnásobok, štvornásobok a päťnásobok nad dvadsať rokov.

Ak zamestnanec nesmie vykonávať prácu pre pracovný úraz alebo chorobu z povolania, odstupné je najmenej desaťnásobok priemerného mesačného zárobku. Zákon z toho vymenúva výnimky, napríklad úraz zavinený porušením predpisov o bezpečnosti práce.

Čo býva prehliadnuté

Skončenie dohodou z organizačných dôvodov býva pre zamestnanca výhodnejšie než výpoveď, lebo odstupné je v každom pásme vyššie. Dohoda musí uvádzať dôvod, inak sa nárok preukazuje ťažko.

Ak zamestnávateľ dal výpoveď pre nadbytočnosť, nesmie počas dvoch mesiacov zrušené miesto znovu vytvoriť a obsadiť iným zamestnancom.

Peňažná náhrada za nezotrvanie počas výpovednej doby patrí zamestnávateľovi len vtedy, ak bola písomne dohodnutá v pracovnej zmluve, a najviac vo výške priemerného zárobku za dĺžku výpovednej doby.

Čo hovorí zákon doslova

Znenie pochádza z toho istého overeného korpusu predpisov, na ktorom stojí právna poradňa Paragrafa. Každý odkaz vedie na Slov-Lex, kde si ho viete porovnať.

§ 62 ods. 2Zákonník práce (311/2001 Z. z.)
Výpovedná doba je najmenej jeden mesiac, ak tento zákon neustanovuje inak.
Overiť na Slov-Lexe
§ 62 ods. 7Zákonník práce (311/2001 Z. z.)
Výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, ak tento zákon neustanovuje inak.
Overiť na Slov-Lexe
§ 62 ods. 6Zákonník práce (311/2001 Z. z.)
Ak výpoveď dáva zamestnanec, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok, výpovedná doba je najmenej dva mesiace.
Overiť na Slov-Lexe
§ 61 ods. 1Zákonník práce (311/2001 Z. z.)
Výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.
Overiť na Slov-Lexe
§ 61 ods. 3Zákonník práce (311/2001 Z. z.)
Ak zamestnávateľ dal zamestnancovi výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b), nesmie počas dvoch mesiacov znovu utvoriť zrušené pracovné miesto a prijať po skončení pracovného pomeru na toto pracovné miesto iného zamestnanca.
Overiť na Slov-Lexe

Časté omyly

Výpovedná doba začína dňom doručenia výpovede

Začína až prvým dňom nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Výpoveď doručená v polovici mesiaca nezačína plynúť hneď.

Zamestnávateľ môže dať výpoveď bez uvedenia dôvodu

Môže dať výpoveď iba z dôvodov ustanovených zákonom a dôvod musí byť vo výpovedi skutkovo vymedzený tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným. Dodatočne sa meniť nedá.

Odstupné patrí pri každom skončení pracovného pomeru

Patrí len pri dôvodoch, ktoré zákon vymenúva, teda najmä pri organizačných zmenách a pri zdravotnej nespôsobilosti. Pri výpovedi od zamestnanca alebo pri porušení pracovnej disciplíny odstupné nepatrí.

Dohoda a výpoveď vedú k rovnakému odstupnému

Nevedú. Pri skončení dohodou z organizačných dôvodov je odstupné v každom pásme o stupeň vyššie a patrí aj vtedy, keď pomer trval menej ako dva roky; pri výpovedi v takom prípade nepatrí.

Časté otázky

Aká je výpovedná doba po roku práce?

Najmenej dva mesiace, a to bez ohľadu na to, či výpoveď dáva zamestnanec alebo zamestnávateľ. Pri výpovedi zamestnávateľa pre nadbytočnosť alebo zdravotnú nespôsobilosť je to tiež dva mesiace, po piatich rokoch tri mesiace.

Dá sa výpovedná doba skrátiť dohodou?

Zákonník práce určuje minimum, takže kratšia doba sa dohodnúť nedá. Strany sa však môžu dohodnúť na skončení pracovného pomeru dohodou k skoršiemu dňu, čo je iný spôsob skončenia než výpoveď.

Čo ak zamestnanec počas výpovednej doby nepríde do práce?

Zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu najviac vo výške priemerného mesačného zárobku vynásobeného dĺžkou výpovednej doby, ale iba ak bola taká náhrada písomne dohodnutá v pracovnej zmluve.

Kedy patrí desaťnásobok priemerného zárobku?

Ak zamestnanec nesmie vykonávať prácu pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo ohrozenie touto chorobou, prípadne pre dosiahnutie najvyššej prípustnej expozície. Zákon z toho vymenúva výnimky, napríklad úraz spôsobený porušením bezpečnostných predpisov.

Dokumenty, ktorých sa to týka

Máte konkrétnejšiu otázku?

Právna poradňa Paragrafa odpovedá na základe znenia slovenských predpisov a pri každej odpovedi uvedie, z ktorého ustanovenia vychádza.

Spýtať sa v poradni

Ďalšie témy